Quo vadis , , Medzinárodné sochárske sympózium Vyšné Ružbachy“

3. mája 2015 12:09, Prečítané 8 527x, Radoslav, Nezaradené

Medzinárodné sochárske sympózium vo Vyšných Ružbachoch slávi v roku 2015 svoje 50. výročie založenia.

Ab imo pectore..

Z hĺbky srdca…

Obec Vyšné Ružbachy sa nachádza na východných svahoch Spišskej Magury. Priaznivé klimatické podmienky a teplé minerálne pramene, ihličnaté lesy a horský ráz krajiny – to sú atribúty, vďaka ktorým je obec Vyšné Ružbachy vyhľadávaným kúpeľným, rekreačným a turistickým strediskom. Veľkým lákadlom pre návštevníkov Vyšných Ružbách sú turistické zaujímavosti a atraktivita okolia, aké štedrým priehrštím ponúka príroda Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny i Pieninského národného parku.

Medzi dominanty Vyšných Ružbách patrí travertínový lom, ktorý dláta sochárov premenili na zaujímavú galériu sôch pod otvoreným nebom. Skvost regiónu Stará Ľubovňa má dlhoročnú tradíciu – je najstarším sympóziom na území bývalého Československa.

Začiatky siahajú do r. 1964, kedy sa konal prípravný, nultý ročník. Pri jeho zrode stáli sochári Miloslav Chlupáč, Rudolf Uher, Andrej Rudavský a predovšetkým zakladateľ európskej sochárskej sympoziálnej tradície, zosnulý Karl Prantl. Samotnou inšpiráciou umelcov sa stalo sochárske sympóziom v St. Margarethen v Rakúsku. Nájsť vhodnú lokalitu v Československu, ktorá by vyhovovala atribútom sochárov nebolo jednoduché. Miesto s kameňmi so sochárskou kvalitou a vlastnosťami, či vhodnosťou a výnimočnosťou prostredia pre tvorbu sympoziálneho typu padlo na Vyšné Ružbachy.

Zámer alebo náhoda ? Ružbachy boli pre stretnutie sochárov predurčené – bol tu vhodný sochársky materiál – kvalitný Ružbašský travertín v prírodnom teréne so svojráznou profiláciou striedajúcich sa lúk, miernych návrší, či zalesnených kopcov územia bohatého na minerálne pramene. Tento región si zároveň zachoval bohatú pôvodnú kultúru a tradíciu vo svojom nárečí, piesňach, krojoch, zvykoch a ľudovej architektúre. Celá táto scenéria kultúrneho a prírodného prostredie pôsobí inšpirujúco na umelcov. Počas sympózia vznikajú diela, ktoré vytvárali umelci svoje diela slobodne, bez nútenej ideovej motivácie, či objednávky. Práve táto slobodná realizácia bola pre sochárov veľmi dôležitá.

Na sympóziách vznikali sochy, ktoré akoby priamo vyrastali zo zeme. Na svojich obdivovateľov pôsobili dojmom „totemového spojenia s prírodným prostredím“. Takúto podobu a dojem vytvára dodnes areál Medzinárodného sympózia vo Vyšných Ružbachoch. Na rozlohe niekoľko sto štvorcových metrov má návštevník možnosť vidieť vyše sto skulptúr rôznych svetových autorov, rôznych kultúr, ale aj rôznej úrovne. Komplex tak predstavuje kultúrnu pamiatku s mohutnou dokumentárnou a historickou hodnotou, dobovú kroniku ideí vysekanú v kameni, medzinárodnú muzeálnu expozíciu pod holým nebom.

História Ružbašského sympózia sa začína rokom 1964 ktoré sú zaradené do štyroch významných etáp:

obdobie rokov 1964 – 1969
obdobie rokov 1970 – 1980
obdobie rokov 1981 – 1990
obdobie rokov 1997 – 2003

Obdobie rokov 1964 – 1969

Základnou ideou sochárskych sympózií v 50. a 60. rokoch vznikajúcich v Európe bol zrod sochárskeho diela uprostred prírody – v kameňolomoch ako „prírodných ateliéroch“. Išlo o vznik skulptúr z miestneho materiálu vo vzťahu k miestnej krajine a s víziou následnej integrácie sochy s prírodou. S pomocou miestnych obyvateľov si nadšenie a prvé skúsenosti z rakúskeho St. Margarethen Chlupáč, Uher a Rudavský overili na vlastnej koži v tzv. „predsympóziu“ v roku 1964. Nasledujúci prvý ročník odštartoval sériu najvydarenejších ročníkov sochárskeho sympózia vo vynikajúcej zostave samotných zakladateľov sympózia, ale aj so zahraničnými účastníkmi Karlom Prantlom z Rakúska a Herbertom Baumanom z Nemencka. Ich plastiky dodnes zdobia sympózium v Ružbachoch a patria k skvostom celého sympoziálneho areálu. Počas nasledujúcich štyroch ročníkov pribudlo do Areálu k ôsmim pôvodným ďalších sedemnásť sôch od známych uznávaných európskych umelcov: Maurice Lipsi z Francúzska, Barnabas Sartori z Rakúska, Yasuo Mizui z Japonska, Rolf Jorres a Elmar Daucher zo západného Nemecka, Pat Discaová a Bredford Graves z USA, Natalia Andolfato z Talianska, či český zástupcovia Zdeněk Palcr, Zbyněk Sekal, Libor David a Slovákov Andrej Rudavsky, František Patočka, Pavol Binder.

Obdobie rokov 1970 – 1980

Obdobie poznamenané „normalizáciou“ spoločenského života aj umenia. V tomto období sa sympózia nezúčastnil žiadny umelec zo západného bloku. Prednosť dostali umelci bratských socialistických krajín (Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, krajiny bývalého Sovietskeho zväzu). Vzniklo mnoho diel nízkej kvality, orientovaných na popisný figuralizmus, ale zároveň aj niekoľko zaujímavých skulptúr nadväzujúcich na predchádzajúce obdobie od autorov Juraj Bartusz, Juraj Gavula, Imrich Svitana, Mária Bartuszová zo Slovenska. V roku 1980 sa prvý krát na ružbašskom sympóziu ako sochár zúčastnil rodák z Ružbach Štefan Kovaľ. Neskôr bol niekoľkoročný správca kameňolomu. Dnes tu má aj svoj ateliér. Štefan Kovaľ bol „dušou“ sympózia, na žiadnom z nich nechýbal s radou, pomocou, organizačným zabezpečením. Aktívne ako sochár sa zúčastnil na dvoch z nich.

Obdobie rokov 1981 – 1990

Aj obdobie do roku 1990 malo podobný priebeh a úroveň ako predchádzajúce desaťročie. V roku 1987 – 1988 bola vypracovaná štúdia a architektonický projekt Pavla Merjavy a kol. rozmiestnenia a označenia vytvorených diel, oplotenia a rekonštrukcie areálu lomu. Zámerom bolo vytvoriť príťažlivý Areál Medzinárodného sochárskeho sympózia najmä pre turistov. Tento zámer však nebol realizovaný. V roku 1990 sa konal posledný ročník sympózia, ktoré sa dovtedy organizovalo nepretržite 27 rokov. Ružbašské sympózium sa tak zaradilo medzi najdlhšie trvajúce sochárske sympózia v Európe.

Obdobie rokov 1997 – 2003

Porevolučné nadšenie umelcov, organizátorov a zodpovedných funkcionárov rýchlo opadlo. Problémy nastali pri vysporiadaní pozemkov, ale ustal záujem aj zo strany umelcov a kultúrnej obce. V období keď sa už zdalo, že ružbašské sympózium natrvalo zapadne do zabudnutia, bol v roku 1997 Areál so všetkými sochami vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Tým sa predišlo snahám premiestniť plastiky do iných „kultúrnejších“ oblastí Slovenska. S veľkým úsilím a podporou kúpeľov a obce sa podarilo opäť oživiť ďalších 6 ročníkov sympózia pod garanciou Tatranskej galérie v Poprade. Podujatia však boli buď nostalgickou spomienkou na zašlú slávu predchádzajúcich ročníkov, alebo provokujúcim stretnutím umelcov s cieľom pripomenúť veľký kultúrno-hodnotový význam tohto miesta – génia v kontexte slovenského, ale aj európskeho výtvarného umenia. V pol. 90. rokov sa rozhodol sympózium vo Vyšných Ružbachoch oživiť sochár Miroslav Kollár (absolvent VŠVU z r. 1992 v ateliéri Jozefa Jankoviča), a to inovatívnou formou. Prostredníctvom cezhraničnej spolupráce do podujatia zapojil viacero subjektov (štátnych, súkromných), vymedzil tému na isté časové obdobie a postupne začal popri rovesníkoch alebo starších sochároch z domácej scény prizývať účastníkov z európskych aj mimoeurópskych krajín.

Tatranská galéria v spolupráci s obcou Vyšné Ružbachy a spoločnosťou PEGAS B.E.K.D. v roku 2012 úspešne zrealizovala naplánovanú 1.etapu rekonštrukcie a propagácie Areálu MSS Vyšné Ružbachy. Táto unikátna kultúrna pamiatka je stále kultúrnou verejnosťou nedocenená. Sympózium patrí medzi najstaršie sympózia v Európe, ktorého zakladateľmi boli dnes umelci európskeho významu Karl Prantl, Rudolf Uher, Miloslav Chlupáč, Andrej Rudavský.(história sympózia viď príloha, text z katalógu z roku 2012).

Rok 2012 : bolo zreštaurovaných dohromady 6 plastík a celkovo upravená väčšia časť Areálu MSS. Prostredníctvom propagácie bol vydaný katalóg s podrobným popisom reštaurovania,odbornou štúdiou o histórii MSS a postavený rozmerný billboard pred príjazdom do Areálu. S mimoriadnym úspechom verejnosti(takmer 300 návštevníkov)sa stretlo záverečné podujatie – koncert klasickej hudby a prezentácia katalógu.

Rok 2015 sa Tatranská galéria rozhodla pokračovať vo zveľadení Areálu (s overenými partnermi – obec VR a sochárom Š.Kovaľom) opätovne v troch úrovniach. Reštaurovanie ďalších významných diel a ich označenie. Diela zakladateľov a účastníkov v 60.tych rokov sympózia najvýznamnejších skulptúr mimoriadnej umeleckej hodnoty v tomto Areáli. 1964 predsympózium Rudolf Uher (Československo),Miloslav Chlupáč (Československo), 1965 1.ročník MSS Herbert Bauman (Rakúsko), 1966 2.ročník MSS Maurice Lipsi (Francúzsko),Zdeněk Palcr (Československo), Barnabas Sartori (Rakúsko) – 2 plastiky, 1967 3.ročník MSS Rolf Jorres (Nemecko),František Patočka(Československo), 1968 4.ročník Hiromi Akiyama (Japonsko) 1977 10.ročník Mária Bartuszová (Československo). Označenie najvýznamnejších diel. V tejto etape plánujeme označiť 25 diel z 1.etapy histórie MSS(60e roky).Označenie bude pozostávať z vyhotovenia travertínových podstavcov a kovového štítku. Propagácia Areálu MSS a uvedenie do širšieho celoeurópskeho povedomia bude spočívať vo vybudovaní informačného systému o umiestnení sôch v Areáli a nainštalovanie billboardu v Nižných Ružbachoch. Živé podujatie – koncert klasickej hudby priamo v Areáli Muchovo kvarteto Bratislava so sólistami Terézia Kružliaková Babjaková, Martin Babjak, Ján Babjak.

Cieľom podujatia je pri príležitosti 50.výročia založenia MSS prinavrátiť výnimočnú pozíciu tejto lokality s Areálom vytvorených umeleckých diel na kultúrnej mape Európy. Podporiť záujem o túto unikátnu kultúrnu pamiatku a zároveň aj podporiť zvýšenie kultúrneho turizmu v tejto lokalite severného Spiša cez širokú verejnosť, odborné publikum, vysokoškolskí a stredoškolskí študenti umeleckých odborov, kultúrni pracovníci na rôznych inštitucionálnych úrovniach a turistická verejnosť.

Na financovaní projektu sa veľkou mierou opätovne bude podieľať obec Vyšné Ružbachy, Prešovský samosprávny kraj a Tatranská galéria, ktorá je dlhodobo poverená Ministerstvom kultúry odbornou garanciou nad touto kultúrnou pamiatkou.

Medzinárodne sochárske sympózium Vyšné Ružbachy patrí medzi jedno z najstarších sympózií v Európe. Jeho ďalší osud je však neistý. Podujatie európskeho formátu sa nezaobídu bez podpory širokej verejnosti ako aj významných kultúrnych ustanovení. Dôležitou ostáva aj otázka zachovania a zreštaurovania vytvorených diel, niektoré z nich mimoriadnej umeleckej hodnoty. Areál Medzinárodného sochárskeho sympózia vo Vyšných Ružbachoch bol 1.7.1997 MK SR vyhlásený za kultúrnu pamiatku.