NEMECKÁ DEDINA SEVERNÉHO SPIŠA v okrese Stará Ľubovňa
Hopgarten patrí medzi najpôvabnejšie a najpôvodnejšie dediny Spiša. Ako malý svet sám pre seba leží táto útulná obec niekoľko sto krokov od rieky Poprad, na úpätí zelených kopcov. Čierne drevené stodoly ju zo všetkých strán obkolesujú ako prirodzený múr a pred zrakmi okoloidúcich takmer úplne ukrývajú jej existenciu. Len zasvätení prekročia dlhý drevený most a vydajú sa po starej poľnej ceste, ktorá sa v dedine mení na jej hlavnú ulicu – tichú os života, tiahnucu sa od severu k juhu.
Ticho, ktoré má svoju dušu
Po oboch stranách ulice stoja malé drevené domčeky, ukryté pod širokými strechami a za plotmi záhradiek. Nad všetkým vládne pokojná uzavretosť – ticho, ktoré nie je prázdne, ale naplnené každodenným životom. Úzkymi uličkami preteká potôčik, ku ktorému sa ráno schádzajú kačice a husi. Dedina sa prebúdza zvukmi zvoncov, volania a krokov zvierat, ktoré sprevádzajú pastieri na pašu.
Rytmus prírody
Pokoj naruší iba občasný ruch – napríklad keď sa nad krajinou zrazu stiahne búrka. Vtedy sa potok mení na prúd vody, ulice sa zaplnia dažďom a dedina na chvíľu ožije dramatickým pohybom. No už nasledujúce ráno opäť vyjde slnko. Staré strechy a štíty domov sa v jeho svetle akoby usmievajú a pokoj sa vracia.
Ľudia z Hopgartu
V tomto prostredí žijú ľudia, ktorí sú s krajinou hlboko spätí. Ich život je jednoduchý, no pevný a dôstojný. Ženy v tradičných odevoch, s upravenými šatkami, pôsobia prirodzene a elegantne. Ich kroky sú rázne, ich pohyb ľahký a sebavedomý. Deti sú všade – pred domami, za plotmi, pri potoku. Hrajú sa, pracujú, napodobňujú dospelých. Dedina je plná života, ktorý plynie pokojne a prirodzene. Muži pracujú v jednoduchom odeve, s rukami poznačenými prácou. Ich pohľad je pevný a sústredený – odráža silu a vytrvalosť, ktorá vyrastá z pôdy, ktorú obrábajú.
Skromnosť a dôstojnosť
Hopgarten je miestom čistoty a poriadku. Domy sú udržiavané, prostredie pôsobí upravene a harmonicky. Napriek tomu je život miestnych ľudí poznačený skromnosťou. Príjmy sú nízke a každé rozhodnutie si vyžaduje dôkladné zváženie. Jedlo je jednoduché – najmä zemiaky a kapusta. Mlieko je vzácne, luxus takmer neznámy. A predsa tu človek cíti niečo výnimočné: schopnosť žiť s málom, znášať ťažkosti bez sťažovania a nachádzať pokoj v jednoduchosti.
Dedičstvo pokoja
Hopgarten nie je len miestom na mape. Je to priestor ticha, práce a vnútornej sily. Miesto, kde čas plynie pomalšie – a kde aj dnes možno pocítiť spojenie človeka s prírodou, tradíciou a zemou. Hopgarten – tam, kde jednoduchosť znamená bohatstvo.
Z dobovej literatúry spracoval: Radoslav Kovaľ Babjarčík
Fotografie z Hobgartu zdroj: ZAMOYSKI INŠTITÚT, nezisková organizácia



Celá debata | RSS tejto debaty