Zamoyski Inštitút

,,Menovaním a vysviackou troch slovenských biskupov bolo jedno z najvýznamnejších udalostí, ktoré výrazne pomohli pri konštituovaní svojbytnosti slovenského národa“.

autor loga: RB 2021

,, Nitra, milá Nitra, ty slovenská mati, keď pozriem na Teba  musím zaplakati“

Do Pribinovho mesta pricestoval apoštolský nuncius, predstavitelia štátnej a verejnej správy, politického, kultúrneho a spoločenského života, biskupi Čiech a Moravy, ČSR vojsko, organizácia Orlov, množstvo mužov a žien v ľudovom odeve, umelci a divadelníci, štátna opera a v závere sa čítal list prezidenta prvej Československej republiky Tomáša Gariggue Masaryka.

Zdroj biskup Viliam Judák – Piaristický kostol svätého Ladislava Nitra

Vysviacka troch biskupov 13. februára 1921, patrí medzi udalosti nádeje. Po prvý raz sa na pôde vtedajšej Československej republiky po skončení prvej svetovej vojny stali biskupmi Slováci, pochádzajúci z nižších vrstiev. Karol Kmeťko sa stal biskupom v Nitre, Marián Blaha biskupom v Banskej Bystrici a Ján Vojtaššák biskupom v Spišskej diecéze. Táto udalosť zavŕšila staré cirkevné pomery v Uhorsku, keď si na menovanie biskupov udržiavala rozhodujúci vplyv uhorská vláda a toto postavenie využívala na podporu maďarizácie. Cirkevné pomery na Slovensku bolo potrebné po vzniku Československej republiky v roku 1918 konsolidovať. Preto sa začali rokovania o menovaní nových biskupov. Cestu k nim otvorili dve udalosti z roku 1920 – podpísanie Trianonskej mierovej zmluvy s Maďarskom, ktorá stanovila štátne hranice tohto štátu s Československom a nadviazanie oficiálnych diplomatických stykov so Svätou stolicou. Kandidáti na biskupské stolce na Slovensku boli rôzni, no napokon sa ako kompromis po zložitých rokovaniach vybrali spomenuté tri osobnosti.  Išlo o biskupov, ktorí boli vysvätení v prvej Československej republike a to v čase, keď situácia v slovenských diecézach bola veľmi narušená.

Tituka vtedajších novín

Niektorí biskupi maďarského pôvodu boli v tom čase vypovedaní. Nitriansky biskup Viliam Batthyány musel opustiť biskupstvo v roku 1919. Wolfgang Radnai Banskobystrický biskup bol niekoľko týždňov internovaný, vo vianočnom obežníku v roku 1918 totiž neuznal vznik novej republiky. Vláda ho vykázala do Maďarska 25. marca 1919. Do svojej smrti žil v utiahnutosti ako hosť vesprémskeho biskupa v biskupskom kaštieli v Sümegu. Tu zomrel 14. októbra 1935.  A spišskému biskupovi Alexandrovi Párvymu zase po vojne  vláda  ČSR  odobrala štátny súhlas, preto odišiel do Budapešti, tam  24. marca 1919 umiera, a je tam aj  pochovaný. Počas sede vacante bol za kapitulného vikára zvolený Štefan Mišík, hnilecký farár a po jeho smrti sa stáva kapitulným vikárom Marián Bláha.

Spišský biskup Alexander Párvy

Nitriansky biskup Viliam Batthyány

Banskobystrický biskup Wolfgang Radnai

Už zmieňované biskupstvá ostávajú uprázdnené. Svätá Stolica, aj keď neboli ešte vyriešené hranice diecéz, to riešila tak, že menovala v decembri 1920 troch biskupov. Slávnostné oznámene -prekonizácia troch slovenských biskupov pápežom Benediktom XV.  bola vyhlásená na zasadnutí tajného konzistória 16. decembra 1920. Marián Blaha bol vymenovaný pre Banskobystrickú diecézu, Karol Kmeťko pre Nitriansku diecézu a Ján Vojtaššák pre Spišskú diecézu.

Biskup nominant Marián Blaha

Biskup nominant Karol Kmeťko

Biskup nominant Ján Vojtaššák

Vysviacku troch slovenských biskupov môžeme chápať aj ako dôležitý konsolidačný krok vo vzťahu štátu a cirkvi. V predchádzajúcich rokoch sa napriek silným proticirkevným náladám najmä v českej časti štátu nepodarilo presadiť odluku cirkvi od štátu. Ukázalo sa, že cesta konfrontácie a neporozumenia neprospieva ani štátu, ani cirkvi. Spomeňme napríklad aj to, že táto udalosť mala popri náboženskom a národnom aj hlboký sociálny význam. Nezabudlo sa na zdôrazňovanie ich nízkeho sociálneho pôvodu, pretože bol protikladom k predchádzajúcim uhorským i rakúskym biskupom, ktorí patrili prevažne k aristokracii. Biskupi viac zľudoveli. Lepšie porozumeli mentalite a potrebám svojich veriacich, ktorých každodenný život a problémy dôverne poznali.

Zdroj foto: Otec biskup Viliam Judák – Pospolitý slovenský ľud v krojoch

Traja slovenskí biskupi sa spoločne usilovali o konsolidáciu cirkevných pomerov po prvej svetovej vojne v podmienkach nového štátu, ktoré charakterizoval mravný rozvrat, sociálne napätie a proticirkevné nálady. Nový štátny útvar síce ústavne zaručil práva katolíckej cirkvi, no najmä socialistické strany sa usilovali o tvrdšiu politiku proti cirkvi. Preto bolo potrebné obhájiť právo na cirkevné školy, vlastné inštitúcie, ale aj cirkevné majetky. Traja slovenskí biskupi spoločne vystupovali ako tvorcovia, rozvíjatelia a strážcovia kresťanských hodnôt, ale aj ako úprimní slovenskí vlastenci. Ich spojovacím článkom bola okrem cirkevnej pôdy aj spolková pôda Spolku sv. Vojtecha. Mali čestný titul ochranca Spolku sv. Vojtecha a súčasne boli jeho zakladajúcimi členmi.

Zdroj foto: Otec biskup Viliam Judák – Slávnostný sprievod v Pribinovom meste

Samotný obrad biskupskej vysviacky sa konal 13. februára 1921 v Nitre, a  bolo to v nedeľu. Na slávnosť prišli ľudia z celého Slovenska, Čiech a pre zaujímavosť spomeňme  celý vlak veriacich z Moravy – Velehradu. Bola to celonárodná oslava života Katolíckej cirkvi na Slovensku. Vysviacka bola v piaristickom kostole svätého Ladislava – bol to vtedajší farský kostol.  Mikuláš Schneider–Trnavský zložil na túto príležitosť omšu s názvom Stella matutiana – Hviezda ranná.  Po slávnostnej vysviacke nasledoval sprievod mestom a  aj inštalácia biskupa Karola Kmeťka na Nitrianskom hrade do úradu diecézneho biskupa. Odhad počtu zúčastnených  na celej slávnosti  bol cca 35. tisíc veriacich.

Zdroj foto: Otec biskup Viliam Judák – Sprievod pred piaristickým kostolom sv. Ladislava

Hlavným svätiteľom bol arcibiskup Clemente Micara prvý apoštolský nuncius v Československu  spoločne s dvomi spolu-svätiteľmi:  Karolom Kašparom, královehradeckým svätiacim biskupom a Antonínom Podlahom, pražským svätiacim biskupom. Slávnosti sa zúčastnili zástupcovia katolíckeho kňazstva i laikov. Za evanjelickú cirkev ECAV bol napríklad prítomný Samuel Zoch,  za reformovanú cirkev Ladislav Šedivý. Prítomnosť predstaviteľov iných cirkví dávala slávnosti väčší celonárodný a ekumenický rozmer. Slovenskú vládu zastupovali ministri  Mičura, Houdek a  Šrobár.

Zdroj foto: Otec biskup Viliam Judák – Slávnostný sprievod

Biskupi Vojtaššák, Kmeťko a Blaha boli vysvätení v podmienkach nového štátneho útvaru,  mohli už slobodne pôsobiť ako slovenskí biskupi. Bol to dôležitý signál na ceste k zásadnej premene správy slovenských diecéz. Vznikom Československa a menovaním nových biskupov sa začali vytvárať podmienky na vytvorenie samotnej slovenskej cirkevnej provincie. Vysviackou troch biskupov Svätá stolica potvrdila existenciu slovenského národa. Traja noví slovenskí biskupi boli známi v národnom živote pred rokom 1918 a dvaja z nich – Vojtaššák a Kmeťko sa zúčastnili prijatia Deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili k myšlienke spoločného štátu s Čechmi.

Zdroj foto: Otec biskup Viliam Judák – Sprievod mestom

Kňaz Andrej Hlinka, ktorý bol slávnostným kazateľom v jednom z nitrianskych kostolov, v tento deň  povedal:  ,,Tento deň nie je dňom politiky a gladiátorských zápasov, ale posvätného ticha. Víťazstva kresťanstva a Katolíckej cirkvi na Slovensku“.

Biskupské mitry použité pri konsekrácii ručne vyšili  cíferské a vajnorské katolícke ženy typickými ľudovými  výšivkami. Na mitrách bol latinský nápis: ,,Natio Slovaca episcopum Slovacum – národ slovenský biskupom slovenským“  a tiež starosloviensky nápis:  ,,Buď im milosť tvoja na nás in viek. Nech je milosť tvoja nad nami, teraz i naveky“. Tieto slová požehnania sa dobovo chápali ako požehnanie vierozvestcov svätého Cyrila a Metoda slovenskému národu.

Ručne vyšívané mitry 1921 foto: Mgr. Monika Bizoňová, PhD., Archív biskupského úradu, Spišské Podhradie

Prinášame Vám malý prehľad do vtedajších médií, ktoré pred a po vysviacke troch slovenských biskupov informovali o tejto významnej udalosti širokú verejnosť.

Niektoré slovenské periodika 1920 – 1921

Poznámka autora: niektoré texty prinášame v plnom znení vo vtedajšom jazykovom podaní.

Slovenský denník prinášal: ,,že po skončení slávnosti noví biskupi žehnali zhromaždených v chráme, na chrámovom priestranstve a v celom meste až do miestnej katedrály, kde prebehlo slávnostné ustanovenie biskupa Dr. Karola Kmeťku za sídelného biskupa. Mohutný sprievod, tiahnuci sa z farského Kostola sv. Ladislava na Nitriansky hrad, bol radostnou manifestáciou živej viery. Hlavy novovysvätených biskupov – Mons. Karola Kmeťka, pochádzajúceho z Dolných Držkoviec neďaleko Bánoviec nad Bebravou, biskupa nitrianskeho; Mons. Mariána Blahu, narodeného v Liptovskom Hrádku, biskupa banskobystrického, a Mons. Jána Vojtaššáka, rodáka zo Zákamenného na Orave, biskupa spišského – boli ozdobené mitrami, ktoré vyšívali ruky žien vo Vajnoroch a v Cíferi“.

Slovák, politický, spoločenský a poučný časopis informoval ctené obecenstvo že:  ,,Osirotene slovenské biskupstvá konečne dostali svojich arcipastierov. 22. novembra konal sa v Prahe u pápežského nuncia kanonicky proces nových slovenských biskupov. Menovaní nominanti dorazili na Apoštolskú nunciatúru do Prahy. Jako nám krátky telegram oznamuje,  za nových biskupov vymenovaní boli svätou stolicou najhorlivejší kňazi – Slováci národovci. Ich mená sú všeobecne známe pred celým národnom slovenským. Za spišského biskupa vymenovaný bol horlivý  pracovník pre národa roli dedičnej, jednoduchý kňaz -farár  redaktor Svätej Rodiny Ján Vojtaššák, ktorého celé Slovensko zná. Kde len zavítala Svätá Rodina, aby v srdciach nášho dobrého slovenského ľudu utvrdzovala vieru, šírila nábožnosť, zošľachťovala mravy. Biskupom Banskobystrickým stal sa msgr. Marián Blaha doterajší kapitulný vikár v Spiši, pôsobiaci v Kežmarku v Ružbachoch u grófa Zámoyského. Jeho meno je všeobecne známe. Veď predsa bol jednateľom spolku svätého Vojtecha, nášho jediného kultúrneho spolku a za ťažkých časov vojny ho udržoval, aby pri jeho plamienku zohrievali sa naše veriace slovenské duše. Do Nitry sa dostal náš veterán – bojovník Dr. Karol Kmeťko. Všeobecne ctený a vážený slovenský pracovník, ktorý so svojou rozvažitosťou bol nám najlepším radcom a dával smer a pokyny, ako sa zachovať na búrlivom mori rôznych tažkostí, aby sa so strany protivníkov katolicismu neublížilo cirkvi a národu. Vymenovaním nových slovenských biskupov nastala nová doba v živote slovenského katolicizmu. Na čelo slovenského kléru dostali sa mužovia práce. Slováci dušou i citom, kosť s kostí našej, ktorý rozumejú slovenskej duši, vedia, čo ju bolí, čo ju trápi a sužuje. Mužovia, ktorí svojou neúnavnou prácou toľko zásluh si nadobudli na poli cirkevnom a národnom, vo vysokom svojom postavení iste budú len okrasou cirkve katolíckej a jej mohutnými stlpami na slovensku.Slovenský katolicizmus, vieme s tou najväčšou radosťou príjme tento chýr a uspokojive pozdvihne svoj hlas k Najvyšiemu: Vďaka tebe Bože, že si nám takýchto arcipastierov dal“.

Chýrnik vo svojom čísle prináša plné znenie telegramu od prezidenta Tomáša Gariggue Masaryka:, „Som si plne vedomý historického významu dnešného dňa pre Slovensko a celý náš štát. Od nových pánov biskupov si prajem len jedno, aby ako dobrí pastieri bdeli nad náboženským životom katolíckeho ľudu – a všetko ostatné bude pridané. A hovoriac o náboženskom živote na Slovensku, nemôžem nespomenúť slová miláčika Ježišovho: ,Boh láska je. Ak by niekto povedal: Milujem Boha a brata svojho nenávidel, je klamárom.‘ A túto lásku, páni biskupi, majte ku všetkým národom a jazykom nášho drahého Slovenska. “

Slovenský denník bol rozsiahlejší a venoval tejto udalosti množstvo informácií. Katarína Bruderova z Vajnor, povedaného miestnym nárečím Vajnorským podávame tento úryvok: ,, Sú tam i srdiečka, tie sú znakom lásky a sú tam i vtáčkovia, Tí Vás majú tešiť a naše dedinské prosby často pred Vás nosiť by ste vzpomínali stále na nás jako kvietok na raný čas, jako smädný na vodičku, jak ružička na rosičku. A sú tam i šišky dubové, by sme vo viere pevne stáli, jako v zemi korene. A súm tam i ružičky, znak ľúbenej vône jablčka hrozna a klasy by ste nám zostali soľou zeme a svetlom sveta, na večné čase. Sú tam i včeličky s úlom aby bol ľud s cirkvou a cirkev s ľudom. Je tam ešte jeden kvet, ten snáď pozná celý svet. To je ta nezábudka, tá kvetinka nežná, ktorá zloby sveta nezná. Keď už usychá a vädne , volá : ,, Nezabudni na mne“.

Slávnosť biskupskej vysviacky trvala viac dní. Média sa zamerali na apoštolského nuncia, ktorý svoju cestu začal na železničnej stanici v Bratislave kam pricestoval z Prahy spoločne s biskupmi Kašparom, Podlahou, predseda strany ČSL Šrámek, Strahovský opát Zavoral, poslanci a senátori. Na Hlavnej stanici v Bratislave ho vítali všetci traja biskupi nominati, poverenec vlády SR Mičura, tajomník pre veci cirkevné Medvecký, dekan Bohosloveckej teologickej fakulty Bielek, generáli Fournier a Šnejdárek a ďalší. Článok tiež zdôrazňuje, že privítania sa nezúčastnila iba Bratislavská fara, čím otvoril dvere národnostným špekuláciám . V ďalších odstavcoch sa autori  sa časovo zameriavajú na zdvorilostné stretnutia apoštolského  nuncia v Bratislave na ministerstvách a v Primaciálnom paláci.  Ďalší autor uvádza,  že Clement Micara a jeho sprievod prichádza do Nitry  popoludní o 14:00 hod, kde ho slávnostne vítajú za zvukov fanfár a štátnej hymny Čiech a Slovenska. Znejú príhovory predstaviteľov mesta, župy a Cirkvi. Autor sa zameriava na nádhernú výzdobu Pribinového mesta, nastúpeného vojska, zástupcov Orla a rôznych spolkov, združení a množstva ľudí v ľudových krojoch. V článkoch sa tiež spomína ,,Slavobrána“ ktorá vítala vzácnych hostí a hlavne troch SR biskupov nominantov. Počas nadchádzajúcich dní je v Nitre pripravený bohatý duchovný a kultúrny program  v podobe koncertov, rautov ale aj divadelného predstavenia Slovenského národného divadla. Večer mestom prebiehal lampiónový sprievod. Autori vo viacerých článkov zdôraznili, príchod vlaku veriacich z Velehradu, ktorých sprevádzal arcibiskup Antonín Stojan. V periodikách sa v tlačových správach uvádzal telegram od prezidenta Tomáša Gariggue Masaryka adresovaný trom novým slovenským biskupom. Naozaj bolo to veľké privilégium zúčastniť sa na takejto slávnosti.

VIDEO biskup Marián Blaha :

https://www.youtube.com/watch?v=s35ajeSkeFw

 

 

 

Záverom….

Kto boli títo traja noví slovenskí biskupi.

Práve oni dokázali v zložitých podmienkach útokov proti Cirkvi obhájiť právo katolíkov na slobodný život a postaviť kresťanské hodnoty na pevný základ. Všetci traja biskupi podporovali kvalitnú výchovu kňazstva, rehole, katolícke spolky, ľudové misie, exercície pre laikov a tlač.

Biskup Mons. ThDr. Karol Kmeťko od r. 1944 arcibiskup sa stal známy ako dôležitý podporovateľ misií, vďaka čomu sa Slováci stali popredným národom, vzhľadom na počet obyvateľov, ktorý obetoval na misie a dal Cirkvi veľký počet misionárov. Arcibiskup Karol Kmeťko zomrel v roku 1948. Bol konfrontovaný s nastupujúcim komunizmom po skončení vojny, keď predstavoval najvyššiu morálnu autoritu slovenských katolíkov.

Banskobystrický biskup Mons. Marián Blaha reprezentoval katolíkov v celoslovenských spolkoch. Bol predsedom Matice slovenskej a podporoval umelecký život. Biskup Marián Blaha zomrel v roku 1943 počas prvej Slovenskej republiky, v čase, keď sa Európa zmietala vo vojne

Biskup Spišskej diecézy Mons. Ján Vojtaššák sa do dejín vpísal ako podporovateľ katolíckej charity, Katolíckej akcie a kvalitného vzdelania učiteľov. Biskup Ján Vojtaššák žil spomedzi trojice biskupov najdlhšie. Zomrel v roku 1965 internovaný v Čechách. On bol priamo svedkom a znášal dôsledky tvrdého  úderu komunistického režimu proti Cirkvi. Stal sa základom novej trojice biskupov, a to biskupov trpiteľov a mučeníkov.

Spracoval: Radoslav Babjarčík, Zamoyski Inštitút, n.o., Vyšné Ružbachy

Zdroje: Súkromný archív nitrianskeho biskupa Viliama Judáka, historik profesor. Róbert Letz, historička profesorka Emília Hrabovec, Slovenská národná knižnica,  historik Dr. Ľuboslav Hromják, historik Dr. Gabriel Brendza, archivárka Mgr. Monika Bizoňová, PhD., Banskobystrické biskusptvo, Spišské biskupstvo, CMBF – Teologická fakulta Bratislava, Národní archív Praha, Poutní místo Velehrad – farnost, Štátny archív Bratislava.