Miestom posledného odpočinku poľských aristokratiek sa stali Vyšné Ružbachy

15. marca 2015 13:06, Prečítané 10 936x, Radoslav Kovaľ Babjarčík, Nezaradené

Pre región Stará Ľubovňa nie je šľachtický rod Zamoyski neznámym pojmom. Málo sa ale vie o tom, že práve vo Vyšných Ružbachoch našli miesto svojho posledného odpočinku dcéry grófa Andreja Zamoyski – Róza a Tereza. Nadácia zo Zakopaného zrealizovala rekonštrukciu hrobky miesta posledného odpočinku významných poľských aristokratiek. Podotknúť treba, že táto rekonštrukcia sa pripravovala pár rokov, zbierali a hľadali sa pre tento zámer finančné prostriedky.

Rodičia Rózy a Terezy

Gróf Andrej Przemyslav Zamoyski bol vnukom poľského ordinára Stanislava Kostku Zamoyského a Žofie z rodu Czartoryskich. Andrej Przemyslav sa narodil 10. júla 1852 vo Varšave. Dostal dobrú kresťanskú výchovu a vzdelanie. Bol vychovávaný k patriotizmu a už v mladosti sa stal veľkým milovníkom histórie. Andrejovi rodičia si zakladali totiž na tom, aby ich syn mal v budúcnosti dobrý kontakt s osobnosťami, ktoré spravujú spoločnosť a národ. Gróf Andrej Zamoyski v roku 1882 kúpil ľubovnianske hradné panstvo, ku ktorému patrili aj obce Podsadek a Chmeľnica. V roku 1885 si kúpil od Evanjelického lýcea v Kežmarku kúpele Vyšné Ružbachy, taktiež lesy a pozemky v okolí Vyšných Ružbách, Podolínca a v Mníšku nad Popradom. Aristokrat Andrej Zamoyski sa takto stal jedným z najväčších majetkových vlastníkov na Spiši. V roku 1885 sa v Paríži oženil s Máriou Karolínou de Borbón, princeznou Dvoch Sicílií. Novomanželia po svadbe prišli bývať do Starej Ľubovne. Andrej a Karolína nebývali v hrade, ale v kaštieli pod hradom, pretože hrad bol vo veľmi nevyhovujúcom stave. Gróf Andrej investoval do čiastočnej rekonštrukcie kúpeľov Vyšné Ružbachy, aby im prinavrátil ich bývalú slávu. V kúpeľoch nechal postaviť Villu Karolínu, ktorú pomenoval po svojej manželke. Rodina Zámoyski udržiavala veľmi dobré vzťahy s miestnou honoráciou, no Andrej sa verejne a politicky na Spiši neangažoval. V manželstve Karolíny a Andreja sa narodilo osem detí: prvorodený Gašpar (1886) zomrel ako malé dieťa v Krakove. Jeho urnu priviezli na hrad do Starej Ľubovne a vsadili do steny hradnej kaplnky sv. Michala Archanjela. Postupne sa im narodili Mária Jozefa (1887-1961), František Jozef (1888-1948), Stanislav Kostka (1889-1913), Mária Izabela (1891-1957), Mária Terézia (1894 – 1953), Mária Karolína (1896-1968) a Jan Kanty (1900-1961).

Rodina Zamoyski sa hlásila ku katolíckej Cirkvi. Na svojom hradnom panstve mali významného kňaza Mariána Blahu kaplána z Ružbách, ktorý sa stal neskôr banskobystrickým biskupom, práve toho si pozvali do svojej rodiny ako učiteľa a vychovávateľa. Rodina sa venovala charitatívnej a spoločenskej činnosti. Udržiavala kontakty s poľským duchovenstvom a finančne podporovali aktivity spojené s edukačnou činnosťou Cirkvi. V dvadsiatom storočí sa na Spiši zakladali družstevné spolky, v ktorom sa gróf Andrej angažoval. Inicioval tiež vznik remeselnej školy pre synov okolitých roľníkov. V rokoch 1911-1913 pomáhal pri organizovaní pomoci obetiam epidémie týfusu na Spiši. Najmladší syn Ján Kanty v roku 1926 zdedil po rodičoch hrad Stará Ľubovňa spolu s kúpeľmi Vyšné Ružbachy. Rodičia Andrej s manželkou Karolínou sa presťahovali z Ľubovne do poľského Podzamcza. Gróf Andrej zomrel 25. júna 1927 vo veku 74 rokov. Vdova Karolína po smrti manžela vážne ochorela a presťahovala sa do Varšavy, kde sa o ňu starali rehoľné sestry Alžbetínky. Grófka Karolína poručila svoju dušu Pánu vo svojom byte vo Varšave 7. apríla 1941 vo veku 85 rokov.

Dožili skromne, v chudobe.

Napriek tomu, že potomkovia rodiny Zamoyski našli miesto svojho posledného odpočinku mimo územia Slovenskej republiky, pretože z rôznych príčin opustili územie vtedajšieho Československa, práve vdovy Tereza (Mária Terézia) Zamoyski Jezierski a Róza (Mária Izabela) Zamoyski Brzozowski, dcéry majiteľov hradu Stará Ľubovňa Andreja a Karolíny Zamoyski, našli posledné miesto svojho odpočinku na miestnom cintoríne v obci Vyšné Ružbachy. Obe grófky prišli späť do nášho regiónu po smrti svojich manželov. Zaujímavosťou je, že Tereza a Roza žili veľmi skromným životom.

Komunistický režim v Československu nebol k týmto sestrám vôbec prívetivý a za zvláštnych okolností skonfiškoval všetok majetok ich brata Jána Kanty Zamoyski. Chudobné sestry tak našli príbytok u obyvateľov obce Vyšné Ružbachy, ktoré na oplátku miestnych učili variť, piecť a tiež duchovnej, školskej a spoločenskej výchove. Práve v tejto obci našli aj miesto svojho posledného odpočinku. Tereza odišla do večnosti 28. decembra. 1953 a jej sestra Roza ju nasledovala o štyri roky neskôr, 11. júna 1957.